Katolícka cirkev pozná minimálne troch svätých, ktorí boli oslovovaní menom Valentín alebo Valentínus. Ten, ktorý stál pri počiatkoch sviatku svätého Valentína, žil v období tretieho storočia. Rímska ríša v tom čase odolávala vpádom polobarbarských germánskych kmeňov. Na cisárskom tróne sa v rýchlom slede rôzni generáli snažiaci sa uzurpovať moc a vládu nad ríšou. Pre nás asi najvýznamnejší bol Claudius Grótsky, ktorý v snahe vytvoriť dokonalú armádu, vydal nariadenie zakazujúce mladým ľuďom uzatvárať manželstvo. Dôvodom bolo hlavne tvrdenie, že slobodní a nezadaní muži vkladali do boja viac energie a boli odvážnejší. Vstúpiť do stavu manželského mohli len tí, ktorí neboli pre armádu vhodní či žiaduci.

Jedným z tých, ktorí toto nariadenie nerešpektovali bol i kňaz Valentín, ktorý napriek hrozbe trestu tajne naďalej sobášil. Jeho skutky ale boli čoskoro odhalené a Valentín bol kruto potrestaný. Bol uväznený a neskôr sťatý. Počas jeho pobytu vo väzení za ním údajne chodili mladí ľudia cez okno mu do cely hádzali lístočky a kvety. Touto cestou mu chceli prejavil podporu a vieru v lásku. Jednou z jeho obdivovateliek bola i dcéra správcu väzenia, ktorej Valentín v deň svojej smrti zanechal list podpísaný „s láskou Tvoj Valentín". Podpis, ktorý sa nám zachoval až do dnešných dní a práve na sviatok svätého Valentína je mimoriadne populárny.

Kňaz Valentín bol podľa legendy sťatý sekerou kata 14.februára 269. Existujú však i dohady historikov, že sa tak stalo niekedy v rokoch 268 až 273.

Osoba svätého Valentína je úzko spojená aj s Bojnickým zámkom. V knihe Hodál-Menclová: Bojnický hrad sa na strane 60 píše: „Roku 1905, keď sa začala opravovať hradná kaplnka, našli v pozostatkovej jamke oltára zvyšky pozostatkov a pri nich na papieri napísané mená svätcov, ktorým patrili. Boli to mučeníci sv. Valentín a sv. Teodor. Meno tretieho svätca bolo už zničené, zostala z neho iba začiatočná litera S."